492/2004 Z.z.
VYHLÁŠKA
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
z
23. augusta 2004
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
Zmena: 626/2007 Z.z.
Zmena: 605/2008 Z.z.
Zmena: 47/2009 Z.z.
Zmena: 254/2010 Z.z.
PRÍL.3
POSTUP
STANOVENIA VŠEOBECNEJ HODNOTY
NEHNUTEĽNOSTÍ
A STAVIEB
ZÁKLADNÉ POJMY A
NÁZVOSLOVIE
1. Všeobecná hodnota
(VŠH)
Všeobecná
hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je
znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by
tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou
a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
2.
Východisková hodnota stavieb (VH)
Východisková
hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu
nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej
hodnoty.
3. Technická hodnota
(TH)
Technická
hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu
zodpovedajúcu výške opotrebovania.
4. Výnosová hodnota
(HV)
Výnosová
hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z
využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou)
sadzbou.
5. Stavby 1)
Stavba
je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov,
ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.
Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné
stavby a inžinierske stavby.
B.
ZÁKLADNÉ POSTUPY OHODNOCOVANIA NEHNUTEĽNOSTÍ A STAVIEB
Všeobecná hodnota sa
stanoví týmito metódami:
a)
porovnávacia metóda,
b)
kombinovaná metóda
(použije
sa pri stavbách, ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu),
c)
výnosová metóda
(použije sa pri pozemkoch, ktoré sú schopné
dosahovať výnos),
d)
metóda polohovej diferenciácie.
Výber
vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa
účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere
bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá
najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty.
F.
VŠEOBECNÁ HODNOTA ZÁVAD
F.1
Vecné bremeno
Vecné
bremená sa delia na vecné bremená s povinnosťou
a)
konať
(napr.
poskytnúť doživotné bývanie),
b)
zdržať sa
(napr.
nestavať plot nad určenú výšku),
c)
strpieť
(napr.
právo priechodu, prejazdu, právo stavby, užívacie právo).
Samostatne
sa všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na
nehnuteľnostiach stanoví spravidla na účely exekučného konania alebo vtedy, ak
je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu na požiadanie štátneho orgánu v rámci
jeho právomocí alebo ak ide o právny úkon alebo konanie podľa osobitného
predpisu. V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb
stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.
V
ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.
Táto
vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2004.
Vyhláška
č. 626/2007 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2008.
Vyhláška
č. 605/2008 Z.z. nadobudla účinnosť 1. januárom 2009.
Vyhláška
č. 47/2009 Z.z. nadobudla účinnosť 1. marcom 2009.
Vyhláška
č. 254/2010 Z.z. nadobudla účinnosť 1. júlom 2010.
Daniel
Lipšic v.r.